Igor Drotár a jeho tatranské vyhliadky

0
218

„Nepriateľa sa neľakaj, na množstvo a zbrane nehľaď a bojuj!“

Koncom tohto týždňa sa rozhodne o absolútnom majstrovi Slovenska v rally. Prešovčania Igor Drotár a Vlado Bánoci dvíhali trofej absolútnych majstrov Slovenska v tejto disciplíne len raz – v roku 1997. Pred tohtoročnou rozhodujúcou súťažou Rally Tatry (24.-25.10.) sme Igorovi položili niekoľko otázok.

Naposledy si bol slovenským šampiónom v roku 1997, no tento rok máš na konte už titul absolútneho majstra v pretekoch do vrchu. Aktuálne vedieš priebežné poradie v rally a držíš už titul v triede 11. Ako budeš pristupovať k poslednej súťaži pod Tatrami?

Je pravda, že sme naposledy oslavovali absolútny titul v rally pred 17 rokmi a je skvelé, že sa oň môžeme uchádzať aj po takej dobe. Odtvedy sme boli majstrami v skupine aj triede. Po zisku absolútneho titulu v kopcoch nám chýba už len tá pomyselná čerešnička na torte. Bolo by podľa mňa až neuveriteľné, keby sme získali dva veľké triumfy v jeden rok! Bude, čo bude, ak nie teraz, tak možno nabudúce…

Mnohí sa možno pýtajú – prečo máte na konte zatiaľ len jeden absolútny titul?

Niekedy bol postup taký, že z oblastných majstrovstiev si postúpil do celoslovenských a ak si uspel tam, išiel si do československého národného šampionátu. U nás to bolo zväčša tak, že Slováci, čo postúpili do majstrovstiev ČSSR, vzápätí vypadli a vrátili sa do slovenského šampionátu. A tak to zvyčajne šlo rok po roku: postúpili a po roku vypadli. Ja som sa udržal v MČSSR, takže som väčšinou jazdil v Česku. Osemdesiat percent súťaží bolo práve tam a pár ich dali na Slovensko – ani tie sa však nejazdili ako súčasť slovenského šampionátu. O to ťažšie bolo získať titul doma, no v celonárodnom „majstráku“ Československa bola nesmierna konkurencia aj vďaka fabrickým tímom. Napríklad Jozef Béreš starší bol slovenským majstrom viackrát, zatiaľ čo ja som bojoval o 4.-5. priečky celkovo. On však jazdil výlučne len Slovensko.

Čoho sa na Tatrách obávaš najviac?

Neobávam sa ničoho. Rally Tatry bola jednou z našich prvých súťaží v kariére a hneď sa nám tam zadarilo, raz sme ju aj vyhrali. Každý sa chystá na Tatry a konkurencia bude silná, rozhodne sa napokon medzi Poľskom a Slovenskom. Uvidíme, či titul ostane doma, alebo pôjde opäť do zahraničia. Ja urobím všetko preto, aby ostal na Slovensku.

Ako by si teda definoval svojho jediného konkurenta Poliaka Grzegorza Grzyba?

Môj hlavný konkurent bojuje aj o absolútny titul v Poľsku, je to teda veľmi rýchly a zdatný jazdec. Má dobré zázemie, tak ako ja, no rally potrebuje tiež dávku šťastia, takže všetko je vo hviezdach. Netreba nechávať nič na náhodu a treba pracovať tak, aby sa výsledok dostavil. Toho sa budeme držať asi všetci.

Zariskuješ v Tatrách viac, alebo pôjdeš svoje tempo bez zbytočných úvah o titule?

Uvažoval som, ako pôjdem. Možno zariskujem trochu viac, veď horší, ako druhý, už nebudem. Potom si poviem, že pôjdem svoje tempo, s ktorým dochádzam úspešne do cieľa. Asi sa nechám sám prekvapiť, ktorá možnosť u mňa prevládne a v akej chvíli.

V čom si myslíš, že máš oproti Grzybovi výhodu a naopak – v čom má výhodu on pred tebou?

Nemyslím si, že mám voči nemu nejakú výhodu. On je piľný v trénovaní, takže trate už teraz pozná určite lepšie, než ja. Ide s autom, ktoré je vyrobené v roku 2014, ja s autom z roku 2004. Čo sa týka veku, tak ani netreba pripomínať, že je tam rozidiel okolo 30 rokov. Úlohu, ktorú sme mali, sme však už teraz splnili [abs. titul v kopcoch, titul rally tr. 11 a 2. miesto abs. – pozn.red.], takže sa necháme už len prekvapiť konečným výsledkom. Budem sa držať starého žižkovského hesla: Nepriateľa sa neľakaj, na množstvo a zbrane nehľaď a bojuj!

S Igorom Drotárom sa rozprával Martin Trenkler za Race Pro Media.