Miroslav Šutlák: Skelet našej Fabie patril Mikkelsenovi

0
1579
Bývalý autokrosár a aktuálny jazdec v pretekoch automobilov do vrchu Miroslav Šutlák bol kedysi známy svojou Buginou, neskôr Škodou 120S rallye a v poslednej dobe ho ľudia vnímajú najmä vďaka krásnej Škode Fabia S2000, ktorú si so svojimi mechanikmi postavil. V nasledujúcom rozhovore vám o ňom čosi prezradíme.

Ako ste sa dostali k automobilovému športu?
Ako by som začal. Cca v pätnástich rokoch ma zlákala otcova pionierka – Jawa 550, ktorú som si na tú dobu a v daných možnostiach upravil na Choppera. Škoda, že to nemám zdokumentované, ostalo to už len v mojej pamäti. Zapáčilo sa mi to a odvtedy som sa už od motoriek a áut nepohol. Rýchla jazda bola pre mňa v tej dobe úplný úlet a to sa samozrejme odzrkadlilo aj na otcovom Renaulte 8. Ten si prešiel rôznymi repasmi, ako zvonku tak aj zvnútra. Cesta bola totiž pre mňa priúzka a plynu stále málo (smiech).

Prvýkrát som sa však dostal na automobilové preteky v roku 1975 a to na Ostrú Lúku. Dodnes si pamätám, ako odo mňa kamaráti chceli 20 korún na benzín a ja som im v halierikoch priniesol 18,60. Viac som nenaškrabal. Okúzlený po pretekoch alebo teda opantaný vôňou benzínu a zničených gúm som si povedal, že sa raz chcem stať pretekárom. Postupne som teda začal opravovať autá nie len rodinným príslušníkom, ale aj kamarátom. Zarobil som prvé peniaze a kúpil si motokáru. Bolo to v rokoch 1982-1983, a tak začala moja automobilová kariéra. V tej dobe to vôbec nebolo ľahké. Aby ste mohli jazdiť preteky majstrovstiev ČSSR, museli ste najprv vyhrať titul v pretekoch majstrovstiev východoslovenského kraja. Potom ste dostali licenciu na majstrovstvá celoslovenského kraja a až potom na ČSSR. Ja som sa dostal len na celoslovenské.

Motokáry ma držali 6 rokov, potom som odišiel na chvíľu žiť do zahraničia. Po návrate na Slovensko som zistil, že mi stále niečo chýba a bola to tá rýchlosť a adrenalín. Ako prvé mi napadol návrat k motokáram. Zaobstaral som si nový rám od Milana Šimáka, ale ako som zistil, tak za ten čas tento šport na východe Slovenska rapídne upadol. Ostali len trate na západe a tie boli pre mňa ďaleko. V tých časoch u nás na Dargove pán Kramer začal stavať autocrossovú trať, tak som si overil ako to vyzerá na Slovensku s týmto športom. Týchto tratí bolo v mojom okolí trošku viac a to zavážilo na tom, kam sa môj motoristický duch bude uberať. Autocross mi priniesol titul vicemajstra strednej Európy a taktiež 3.miesto v Zóne strednej Európy. Mal som úžasný team – Števa a Jana, aj vďaka ktorým som tieto triumfy dosiahol.

V roku 2008 som skončil, zase kvôli tomu, že na Slovensku autocross začal upadať. Nechcel som však opäť stáť a nepretekať, tak som sa poobzeral po okruhoch, rally a pretekoch automobilov do vrchu. A PAV zvíťazilo. V tom istom roku som už išiel prvé preteky na Dobšinskom kopci a získal 1. miesto v triede N- 1400.

Čo vás na autách baví?
Viete. Hovorí sa, že ak dáte autu všetko čo mu patrí a správate sa k nemu tak, ako to má byť, tak vás nesklame. Ale žena vás vie sklamať, aj keď jej dáte všetko… (smiech).

Kedy ste po prvýkrát sedeli v pretekárskom aute a v akom?
Ak nerátame buginu, tak ako som už spomínal, bola to Fabia typu N, s ktorou som išiel svoj prvý závod na Dobšinej v roku 2008.

V čom sa líšia autokros, preteky do vrchu a rally?
Všetky tieto športy sú v niečom špecifické a majú svoje plusy a mínusy. Autocross bol a teda je neskutočne adrenalínový šport, len tým že je aj kontaktný, veľmi veľa sme sa tam narobili. Ja som na bugine dokonca nemal ani servo, takže to bolo naozaj namáhavé. Tam, ak som neodštartoval ako prvý, tak som mal blato či prach aj medzi zubami alebo v ušiach (smiech). Ale nemôžem povedať, že to nebolo super. Bol to maximálny adrenalín a z toho obdobia mám tie najkrajšie a najlepšie spomienky.

Kopec je čistý šport, ale zase sa toľko nezveziete. Ste odkázaný sám na seba, na zapamätanie všetkých zákrut. V rally sa zase spoliehate na spolujazdca, ktorý vám diktuje. Podľa mňa je rally kráľovná motoristického športu, ale nemôžem sa k tomu vyjadriť detailnejšie, keďže som zatiaľ žiadny závod nešiel. Určite by som sa rád zviezol a nepovedal nie, či už túto alebo budúcu sezónu obzvlášť, keď na to máme super techniku.

Prečo ste skončili s autokrosom a venujete sa PAV?
Ako som už spomínal, na Slovensku už veľa autocrossových tratí nezostalo a cestovať po svete bolo pre mňa už veľmi nákladné. PAV bol pre mňa teda jeden z najlacnejších športov.

Ako prebiehala prestavba Fabie? Odkiaľ auto prišlo, odkiaľ prišli diely, aké náročné bolo dať to celé dokopy?
Toto je pre mňa jedna vážna historická vec, ktorú som sa rozhodol urobiť v roku 2015. Raz na jednom závode som sa rozprával s jedným pánom, ktorý také auto vlastnil a opýtal som sa ho, či sa mi za nejaký poplatok dá zviezť. Po sume, ktorú mi zabil som sa ho opýtal, či sa zrazil s koňom a tvrdohlavo som mu povedal, že ja si také auto postavím. Samozrejme som si hneď neuvedomil, čo som povedal… ale začal som po tom ísť a pátrať najprv po skelete – samozrejme fabrickom. Ten sme našli a odkúpili z Anglicka, patril Andreasovi Mikkelsenovi.

No a tak začala aj moja epocha, kedy som neraz mal hlavu v smútku, keď som si už nevedel rady, či už po technickej stránke stavby auta alebo po finančnej. Ale keď som si už raz niečo zaumienil, tak som vedel, že to musím dotiahnuť dokonca. To sa aj našťastie podarilo a úspešne. Diely pochádzajú z celej Európy a z motoršportu. Fabiu sme stavali 8 mesiacov. Podieľal som sa na tom ja, moji mechanici Peťo a Stano, ktorým som neskutočne vďačný, pretože to auto funguje naozaj tak, ako má. Každý deň sa popri normálnej práci na ňom niečo urobilo a naozaj to nebolo ľahké dať dohromady.

Bolo náročné zvyknúť si na takéto auto?
Keď sme to auto testovali na letisku, tak som mal takú triašku ako pred 1. sv. prijímaním (smiech). Bolo to niečo neskutočné, keďže som doposiaľ v takom aute nikdy nesedel. Aj keď sú momentálne už lepšie autá, ako naša Fabia, pre mňa je to aj tak riadne číslo. Zo začiatku som sa s ňou absolútne nevedel pohnúť. Spojka, plyn… to auto nefunguje tak, ako bežné autá. Nejde na voľnobehu, nefunguje od 6000 otáčok hore a tým pádom sa musíte hrať so spojkou, aby to s vami neskákalo. Skutočne sa s ním treba naučiť fungovať a treba sa mu venovať a vtedy od neho dostanete to, čo chcete. Dovolím si povedať, že kopec je relatívne OK, ale neviem si zatiaľ predstaviť, aby som s tým šiel rally a ako by vyzerali moje prejazdy v mestách na križovatkách… to je pre mňa stále záhada.

Prinieslo očakávané úspechy?
Myslím, že maximálne. Za rok 2016 máme titul majstra SR v kapse a okrem preteku v Rechbergu, ktorý sme nešli, sme všetkých osem dvojpretekov bezproblémovo vyhrali.

Aké sú vaše ďalšie ciele s týmto autom v roku 2017, popr. dlhodobejšie ciele?
Nakoľko je zmena mojej triedy v PAV z toho dôvodu, že to auto je štvorkolka (hoc je to originál A-čkove auto), tak zatiaľ sa neviem vyjadriť. Komisia mi vytvorila samostatnú triedu a myslím si, že nikto nechce pretekať sám so sebou. Určite sa nejaký kopec zvezieme a uvidíme či aj…

Kto každý vás podporuje v motoršporte?
Vyslovene sú to moje špičkové dcéry, na ktoré nedám dopustiť a skutočne ma podporujú vo všetkom. Sú to taktiež moji mechanici, Peťo, ktorý so mnou absolvuje každý jeden pretek a taktiež moji blízki priatelia.

Nesplnené sny?
Bolo by zlé, keby som ich nemal. Ale to vám zatiaľ neprezradím, lebo nikdy neviete, čo bude zajtra.

Technické údaje
Škoda Fabia S2000

Motor a výkon: 2,0 atmosférický, odbrzdených cca 283ps
Riadiaca jednotka: Magneti Marelli
Prevodovka: Xtrac
Spojka: Sachs
Diferenciál: Xtrac
Podvozok: Reiger
Brzdy: Brembo
Bezpečnostná výbava: hasiaci systém, sedačka, pásy, ochranný rám
Váha vozidla: 1200 kg s lyžinami
Hydraulická ručná brzda: áno
Spodná ochrana motora: áno

Zdenka Frývaldská

Tento článok ste si mohli prečítať v čísle 02/2017 Rally-Sports magazine.