Naše prvé WRC je za nami! Nedalo nám nepodeliť sa so zážitkami aj s našimi čitateľmi. Kto už absolvoval nejakú súťaž WRC, určite sa v týchto riadkoch nájde.
Vybrať súťaž WRC, na ktorú sa pôjdeme pozrieť, vôbec nebolo náročné. Veľa termínov svetovej rally sa kryje s našimi domácimi súťažami a keďže sme chceli ísť na preteky v lete, výber padol na Nemecko. Mnoho ľudí nás odhováralo, ale my sme verili tomu, že na prvom WRC nemôže byť nič tak zlé, aby nás to odradilo od ďalšej návštevy. A veru ani nebolo.
Do Nemecka sme sa vybrali už utorok večer, aby sme tam dorazili v stredu na obed a stihli sa trochu rozhliadnuť. Cesta bola neuveriteľne dlhá a únavná a nemecké zúžené diaľnice naozaj neboli príjemným zážitkom, ale keď sme videli ceduľku Trier, všetky starosti zmizli. Zaparkovali sme blízko servisu, na oficiálnom parkovisku pre FIA. Chvíľu po nás prišiel Jost Capito, šéf Volkswagenu, takže sme vedeli, že sme správne. V servise už boli všetky autá, chýbali tam len posádky, ktoré mali oboznamovačky. Ten pohľad na autíčka WRC bol parádny. Už sme sa tešili len na to, kedy ich uvidíme na trati. Vybrali sme sa teda hľadať nás prvý kemp. Pomaly sme sa zoznamovali s tunajšími cestami a najmä diváckymi mapami.
Až keď nás mapa zaviedla do Luxemburska, tak sme pochopili, že na jednej mape sú stále kempy a na druhej sú tie krátkodobé, ktoré hľadáme. Popozerali sme sa trochu po susedstve, a potom sa už vybrali správnym smerom. Kemp sme napokon našli, aj keď trochu viac značení by naozaj pomohlo. Tešili sme sa na oddych a na ranné vstávanie na shakedown. Prvé WRC, druhé WRC áááá to bola nádhera. Vydržalo sme pozerať naozaj dosť dlho, ale bolo sa nám treba pobaliť, naobedovať a pomaly presunúť smer slávnostný štart, ktorého umiestnenie sme ešte nepoznali.
Ako sa písalo v diváckych informáciách, tak zaparkovať v centre Trieru je veľkým zázrakom. A musíme uznať, že písali pravdu. Dosť dlho sme krúžili, kým sme našli jeden parkovací dom a kým sa nám v ňom uvoľnilo miesto, ale podarilo sa. Došli sme do mesta, našli priestor pre autogramiádu a tiež slávnostný štart. Autogramiáda bola vymyslená naozaj blbo. Na miesto, kam sme sa dostali, došli len Mads Ostberg so spolujazdcom. Thierry Neuville bol blízko, ale nedošiel a rovnako aj Volkswagen-áci. Ale aj tak bolo príjemné vidieť ich z takej blízkosti. Pomaly sme sa teda presunuli bližšie ku štartu. Uličku od štartu cez centrum lemovali tisícky ľudí, takže niečo nafotiť bolo naozaj ťažké, ale zážitkov sme mali na nezapletenie a to sa ešte len blížil prvý súťažný deň.
Cez deň sme premýšľali, či sme si nemali ísť pozrieť, kde sa „ubytujeme“ na RS Mittelmosel, až sme to napokon nechali tak. Teraz už vieme, že sme sa mali ísť pozrieť. Blúdiť dve hodiny nekonečnými vinicami za tmy, hmly a dažďa bola naozaj sila. Žiadny kemp sme napokon nenašli, aj keď sme vyskúšali snáď všetky bočné cestičky. O jednej v noci sme sa usadili na parkovisku pri diváckom mieste, rozložili stany, gril, keďže sme boli hladní a tešili sa na 4-hodinový spánok. Padal však stále jemný dážď a ráno bola nepríjemná zima. Stále sme sa však tešili… a potom to aj prišlo. Latvala, Ogier, Neuville, Paddon atď… krása. Prechádzali vracákom okolo nás akoby sa nič nedialo. Vydržali sme až do konca a presunuli sa na ďalší vracák.
Zážitky a pocity boli podobné, proste paráda, super, krása… naozaj kto nezažije, nepochopí. A tá divácka atmosféra, nádhera. Aj my sme reprezentovali. Všade sme mali slovenskú vlajku a držali palce Maťovi Kočimu. Poobede sme sa presunuli ešte do servisu a do media zóny, kde sme zblízka mohli vidieť pretekárov a nafotiť aj pekné profilovky.
V piatok sme už nechceli riskovať nočné blúdenie, a tak sme sa rozhodli hľadať ďalší kemp a to na rýchlostnej skúške Freisen-Westrich. Usadili sme sa na jednom mieste, kde chlapci aj začali grilovať, ale po hodinovej prechádzke som našla ešte krajšie miesto, dokonca aj s toaletami, takže sme sa v noci znovu presúvali a stavali stany nanovo. Noc bola opäť náročnejšia. Bolo chladnejšie a poprchávalo, ale stany vydržali. Cez deň aj pršalo aj svietilo slnko, bolo to také premenlivé. Najmilší bol pán bufetár, ktorý mal od rána zapnutú centrálu, ale pred prejazdom prvého auta ju vypol a nechal nás divákov užívať si lahodný zvuk áut. Po prvom prejazde sme sa pozberali na štart, že si pofotíme jazdcov ako sa pripravujú, ale priestor pred štartom RS bol úplne uzavretý, čo nás dosť mrzelo. Presunuli sme sa teda na poslednú skúšku Dhrontal.
Prejazd na Dhrontal bol neskutočný. Spočiatku to vyzeralo na obyčajné lesy, ale tie sa rázom zmenili na nádherné vinice. Prekrásny pohľad na mestečko Piesport. Napokon sme došli až na RS Dhrontal, priamo vo viniciach a tešili sa na výhľad z tzv. galérie, ktorá ponúkala deväť vracákov. Táto noc však bola najťažšia. Išli sme spať okolo jedenástej v noci, ale neskutočný celonočný ruch nám veľa spánku neponúkol. Akoby sa všetci niekam sťahovali. O štvrtej ráno sme vstávali, aby sme si obsadili miesto na galérii. Pohľad to bol krásny a aj zážitok, ale po Maťovi Kočim sme zvolili odpočinok pred dlhým šoférovaním a aspoň na chvíľu si zas ľahli. Potom už nasledovala dlhá únavná cesta domov. O tretej ráno sme boli doma a o siedmej vstávali do práce… únava neskutočná, ale zážitok na nezaplatenie.
Text, foto: Zdenka Tamášová
Tento článok ste si mohli prečítať v čísle 09/2016 Rally-Sports magazine.
