Rally Italia Sardegna našimi očami

0
196
Zhrnúť tohtoročnú WRC Sardínia teda naozaj nie je veľmi náročné, pretože sme tam naozaj boli. Konečne sme si užili nielen nemecký asfalt, ale už aj taliansku šotolinu. Zážitkov je veľa, ale priestoru málo, takže to skúsime opísať v krátkosti.

Po našej minuloročnej premiére na svetovej rally v Nemecku, sme sa veľmi rýchlo rozhodovali, kam by sme zašli tento rok. Pozerali sme sa opäť po Nemecku, ale chceli sme vyskúšať niečo nové, niečo kde bude teplo a najlepšie, keby tam bola aj šotolina. Už koncom roka sme v tom mali jasno – ak sa nič nepredvídané nestane, ideme na Sardíniu! Ako plynuli dni, postupne sme nášmu výletu dávali väčšiu a väčšiu šancu. Veľa sme toho obetovali, aby sme mohli mať tento termín voľný a kvôli regionálnemu rally poháru sme obetovali aj sobotu pred WRC. Tak sme do Talianska vyrazili v nedeľu skoro ráno.

Predstava bola jasná. Je teplo, máme vodu, more, sadneme do auta, zbalíme stany a spacáky a nič viac nám netreba. Kamaráti nás však trošku prebrali z našich snov a „donútili“ zakúpiť ubytovanie, aby sme sa vedeli po dávke prachu aj sprchnúť. Nič náročné, nič drahé, využili sme najlacnejšie ponuky, ktoré ponúkal booking. A boli sme ozaj prekvapení. Za pár drobných sme bývali len niekoľko metrov od mora a ten výhľad bol fantastický.. len voda a voda a voda… Naša trasa viedla z Košíc cez Budapešť a Ljubljanu až na Rimini. Do mestečka, kde sme v nedeľu v noci prespali. Pondelok sme absolvovali prehliadku San Marinom a Benátkami, aby sme večer nasadli na trajekt na Sardíniu. Samozrejme nemohlo chýbať vyhľadávanie slovenských či českých špz a fanúšikov, ktorí by cestovali rovnakým smerom. A našli sme… Cesta bola dlhá a únavná, dokonca s veľkým meškaním, ale prežili sme ju a už do teraz mali plno zážitkov a pocitov.

V utorok ráno sme prešli ostrov z jednej strany na druhú, užili si trochu slniečka a rovnako sme strávili aj stredu. Shakedown štartoval vo štvrtok ráno a vtedy prišla aj prvá dávka adrenalínu a splnených prianí. Vtedy sme zistili aké rýchle sú nové WRC-čka, ale aj aká je to šotolinová farba. Stáli sme hneď v prvej zákrute a po prejazde zopár áut sme pochopili, prečo nám toľko ľudí vravelo, že to bude veľký zážitok. Lebo prach a kamienky sme mali ozaj všade (doslova). Traťováci sa v celku snažili dávať pozor na divákov, ale viac riešili vip vstupenky a rozdelenie divákov, ako samotnú bezpečnosť. Keďže na shaku sme ešte nemali pressácku nálepku, tak cesta na trať z parkoviska a späť ku autu bola ozaj dlhá. Aby nám nebolo málo, prešli sme sa až dvakrát, lebo sme na shaku zabudli slovenskú vlajku . Ale aspoň nás príjemne opieklo a aj Juho nám zakýval… potom sme navštívili servis, tlačové stredisko a po ňom nasledovala cesta na prvú RS. Inak do Alghera sa počas rally neoplatí chodiť autom! Nedá sa tam pohnúť a už vôbec nie zaparkovať.

Parkovanie na Ittiri Aréne bolo perfektné. Nálepka Media nám pomohla a dostali sme sa skoro až ku vchodu. A tam sme v podstate skoro aj skončili. Pred vstupom na rýchlostnú skúšku stáli totiž nejakí vyberači peňazí a za jednu vstupenku si pýtali 20 eur. Vidieť dve autá naraz je síce fajn, ale neboli sme ochotní vyhodiť za tri lístky 60 eur. Zatiaľ čo „vyberači“ vyberali, my sme si našli cestu okolo. Ukázali nám ju deti, ktoré okolo nás nenápadne prešli. Tak sme sa aj my hrali na nenápadných a naokolo cez druhú bránu sme vošli do arény. Na naše veľké prekvapenie nás nikto nekontroloval… aj keď sme boli v tom hlúčiku ľudí jediní, ktorí na rukách nemali zelené pásky. Ten zážitok bol ozaj famózny. Každý fandil tomu svojmu a výkriky a potlesk sa museli ozývať ďaleko odtiaľ. Najväčší duel bol samozrejme medzi Neuvillom a Ogierom a musíme uznať, že viac ľudí kričalo Thierry ako Séb…

Na piatok sme plánovali toho viac. Chceli sme stihnúť minimálne dve, možno aj tri skúšky. Počasie však bolo neuveriteľne horúce. Po prejazde prvých 30 áut sme boli totálne KO. V pocitom nepridávalo ani to, že Meeke a Breen skončili, keďže sú to moji dvaja z troch najobľúbenejších pretekárov aktuálne. Nuž… únava a silné slnko nás donútilo odísť zo skúšky po odjazdení celého poľa a vrátiť sa domov, kde sme si dopriali poobedný spánok, dobré jedlo, večernú prechádzku a tešili sme sa na posledný deň.

Keďže sme každý večer chodili spať okolo polnoci a vstávali pred piatou, boli sme dosť unavení. Túžba vidieť autá a zaradiť sa medzi šialených fanúšikov WRC však vydržala a v sobotu sme navštívili RS Monti di Ala, ktorá bola zaujímavá veternými mlynmi, ale najmä rýchlym zjazdom z kopca zakončeným pravou ostrou zákrutou. Pri niektorých posádkach sme neverili, že to dobrzdia, ale predsa len sa to všetkým podarilo. Chlapci sa už chceli zbierať preč, ale predsa len som ich prehovorila na prejazd na RS Coiluna-Loelle a myslím, že neľutovali.

Prišli sme na autokrosovú trať, ktorá bola súčasťou tejto rýchlostnej skúšky. Domáci nás volali na guľáš, ale keďže sme chceli trochu pošetriť, nejako sme sa o neho nebili. Neskôr sme zistili, že pohostenie je úplne zadarmo a trochu sme sa pri čakaní na autá posilnili. Vďaka svojím modrým očiam a blond vlasom, ktoré Taliani až tak často nevidia, som pre našich chlapcov vybavila aj pivečko zadarmo, takže zážitok odtiaľ bol naozaj skvelý. A prejazdy áut ešte o to lepšie a zaujímavejšie. Bolo nám veľmi ľúto Haydena, ktorý odtrhol koleso a aj napriek šľahajúcim plameňom z pneumatiky pokračoval, ale aj o tom je rally.

Večer sme sa už rozlúčili s naším ubytovaním a zamierili do San Teodoro. Niežeby sme chceli utekať z rally, ale chceli sme stihnúť aj niečo iné a tým bola Sardegna rally race – súťaž v štýle Dakaru, kde štartoval aj náš Slovák Janko Zaťko. Žiaľ, v hoteli sme ho nezastihli, lebo bol práve na prológu, tak sme si našli odstavné parkovisko, kde sme sa vyspali… dobre no, nebolo to až tak jednoduché. Podarilo sa nám nájsť štart súťaže, kde sme chceli aj stanovať. Ale toľko mŕtvych kráv a smradu už nikdy nechceme zažiť. Museli sme ujsť, lebo sa to nedalo vydržať. A tak sme sa usadili na parkovisku asi 8 km od trate. Radšej verejná cesta a asfalt ako mŕtvoly okolo nás. Ráno sme zistili, že sme štart tipli naozaj dobre a to presne na mieste, kde sme chceli stanovať. Prešli sme pár metrov od štartu do najbližšieho lesíka, kde sme strávili zo dve hodinky kým všetci prešli a mohli sa pobrať do Golfo Aranci na náš trajekt. Cesta domov už bola pokojná a rýchla…

Teraz už vieme, že porovnať Adac Rallye Deutschland a Rally Italia Sardegna sa absolútne nedá. Obe súťaže sú úplne iné, obe sa konali v iných podmienkach, inom počasí, na oboch sme mali iné bývanie, iné zážitky. A na Sardínii sme nestihli žiaden kontakt s jazdcami, len samotné autá na trati. Ale tie WRC-čka sú skvelé. A jazdci neuveriteľní, že to dokážu ovládať. Určite sa oplatí pozrieť aj asfalt aj šotolinu. A kam pôjdeme o rok? Zrejme znovu na asfalt… predbežne sme zisťovali dostupnosť Tour de Corse a je zaujímavé, že trajekt na Korziku, ktorá je bližšie ku Taliansku, je drahší, ako trajekt na Sardíniu. Takže asi po ceste vyskočíme… 🙂 veď zážitkov nie je nikdy dosť.

Zdenka Frývaldská