Len nedávno sme začali listovať v kalendári Pretekov automobilov do vrchu 2016 a už sa pomaličky blížime aj ku jeho poslednej strane. Za sebou máme aj piate a šieste podujatie z tohtoročnej desaťdielnej série.
O „kopcoch“ je známe, že ich sezóna trvá naozaj krátko. V tomto roku je to necelých päť mesiacov – od konca apríla do polovice septembra. Pretekári navštívili rakúsky kopec Rechberg, resp. mestečko Tulwitz, poľskú Zaluz, slovenskú Jahodnú pri Košiciach, český Šternberk, domáce Ožďany a aj Pezinskú Babu. V priebehu júla, augusta a septembra ich ešte čakajú tri slovenské a jeden poľský kopec. Poslednými dvomi súťažami, ktoré zatiaľ absolvovali, boli Oždianske serpentíny a Slovakia Baba. Tak sa pozrime ako to na nich vyzeralo.
Oždianske serpentíny 24. – 26. jún 2016
Očakávaná premiéra, ktorá sa mala konať na Ecce Homo v Šternberku, bola zo zdravotných dôvodov odložená práve do Oždian. Kto aktívne sleduje slovenskú kopcovú „scénu“, tak určite vie, o čom, resp. o kom hovoríme. Od začiatku sezóny sme ho nevideli nikde. S tímom L Racing sa rozišli a náš najznámejší, nehanbíme sa povedať ani že najlepší slovenský pretekár Jozef Béreš ml. sedel doma.
Kto ho pozná, tak samozrejme vie, že ozajstne nesedel, ale pracoval na nových strojoch, ale hlavné bolo, že sme ho nikde nevideli. Ani na rally, ani na kopcoch. Slovak National Hill Climb Team sa rozhodol urobiť tomu koniec a posadil Ďodiho do špeciálu, v ktorom by ho nikto nečakal – do formuly. Presnejšie sa jedná o Renault Tatuus 2000, s rokom výroby 2005 a výkonom 200 koní. Tento „monopost“ skupiny E2SS-2000 má motor z Renaultu Clio, elektroniku Magneti Marelli a prevodovku Sadev z Renaultu. Jeho váha je iba 450 kíl a maximálna rýchlosť približne 230 km/h. Keďže 31-ročného Debradčana sme v otvorenom vozidle ešte nevideli, očakávania boli rôzne. Všetci sme však samozrejme verili, že dokáže prehovoriť do absolútneho poradia, čo sa nám aj potvrdilo.
Napriek tomu, že v Ožďanoch sa každoročne strieda počasie a väčšinou aspoň v jeden deň prší, tohtoročné preteky boli čisto slnečné. Nielenže slnečné, ale naozaj horúce. Pre jazdcov to znamenalo, že si na rozhorúčený asfalt mohli obuť slicky a veriť tomu, že ich v 21 zákrutách na trati dlhej 2 800 metrov podržia. Nesmeli zabudnúť ani na správne chladenie svojich vozidiel a zároveň ani na pitný režim.
Počas soboty a nedele mali zvládnuť po dve tréningové a dve súťažné jazdy. O tých najrýchlejších z nich rozhodli najlepšie zajazdené časy. Tými sa mohol najviac chváliť prešovský jazdec Igor Drotár, ktorý po oba dni nenašiel premožiteľa a stal sa víťazom. Ďodi Béreš sa síce zžíval s novým vozidlom a šlo mu to naozaj parádne, ale na Igora to nestačilo. Ako sám potvrdil, tak robil maximum, ale táto formulka nemá na R-päťkový škodovácky špeciál. Jazdcovi sa dokonca podarilo v ostrej jazde „vykrútiť“ hodiny, no vďaka jeho mnohoročným skúsenostiam ich dokázal zvládnuť a pokračovať až do cieľa. Práve to bol dôvod, kvôli ktorému bol Ďodi v sobotu „až“ štvrtý. Nedeľu už zvládol takmer bez problémov a vyšplhal sa na krásnu druhú priečku.
V prvý deň nefungovalo auto Jánovi Miloňovi. Prevodovka hlásila poruchu a jazdcovi neostávalo nič iné, len sa s tým vysporiadať a dojazdiť na najlepšej možnej pozícii. Najhoršie bolo, že mu prestal fungovať práve druhý prevodový stupeň, ktorý je v Ožďanoch veľmi využívaný v retardéroch. Miloň tak v sobotu obsadil až deviatu priečku, no v nedeľu, už s opraveným autom, získal bronzové umiestnenie. Problémy Miloňa a Béreša využili v sobotu dvaja veľkí konkurenti na vozidlách Mitsubishi, ktorí si odniesli druhé a tretie miesto. Tým rýchlejším bol Michal Žiak a tým o niečo pomalším Peter Slávik. Tieto miesta na stupňoch víťazov boli pre oboch fantastickým výsledkom, ktorý už v druhý deň nedokázali zopakovať a posunuli sa o dve priečky nižšie.
Vo výsledkoch neuveriteľne žiaril aj najvyššie umiestnený jazdec Slovenského kopcového pohára Jaroslav Dubóczi. Tento mladý Žiarčan na svojom dieslovom Seate Leon za sebou nechal niekoľko „nadupaných“ Mitsubishi a prišiel si v sobotu po šieste a v nedeľu po siedme miesto v absolútnom poradí! Jeho najbližší pohárový súper za ním zaostal až päť sekúnd v každej jazde.
V sobotu ním bol Stanislav Krivák na Peugeote 306 a v nedeľu Pavol Jajcay na Nissane Sunny. Na trati nechýbali ani ďalšie známe mená ako Tomáš Ondrej, Ján Lipták, Miloš Koleno st. i ml., Peter Jureňa či Bohumír Čambálik. Posledný menovaný však našiel v polovici sezóny dvoch veľkých konkurentov, s ktorými bude musieť po zvyšok sezóny vytrvalo súperiť. Sú nimi dvaja navrátilci – Miroslav Šutlák na Škode Fabia S2000 a Alexander Vereš na Renaulte Clio. Po oba dni došlo do cieľa 45 pretekárov. Z technických príčin nedojazdil Branislav Udvardy a po havárii musel odstúpiť aj Anton Sloboda.
Slovakia Baba 01. – 03. júla 2016
V minulom roku boli na trati známej pod názvom Pezinská Baba obnovené preteky automobilov do vrchu. Ich druhý obnovený ročník bol zaradený aj do FIA Zóny strednej Európy historikov, takže okrem slovenských jazdcov si sem prišlo zajazdiť aj niekoľko Rakúšanov. Aj keď trať na Babe je naozaj veľmi pekná, tak treba uznať, že sa nachádza na kraji Slovenska a jej „dovolenkový“ termín tiež nie je tým úplne najlepším. Navyše si zachovala aj systém európskych pretekov, a tak jazdci majú absolvovať v sobotu len dve tréningové a v nedeľu dve merané jazdy. Jedná sa teda o jednopretek. Aj preto sa na trati zišlo len niečo cez 40 pretekárov, z ktorých štvrtinu tvorili zahraniční účastníci.
Baba sa v tomto roku celkom vydarila. Jej rýchly priebeh bol pre mnohých príjemný a bezproblémový. V sobotných tréningových časoch bol zo slovenských jazdcov najrýchlejší Igor Drotár, čo mnohých pri účasti doposiaľ vedúceho muža šampionátu Věroslava Cvrčeka prekvapilo. Všetko naznačovalo tomu, že Igorove auto konečne funguje na 100 % a má na to, aby s ním prešovský jazdec mohol vyhrávať. Medzi našimi pretekármi sa na kapotovaných vozidlách skvele vynímali dva formulové vozy, ktoré priviezli Rakúšan Ferdinard Madrian a Maďar László Szasz. Víťazstvá v dvoch tréningových jazdách si v absolútnom poradí rozdelili práve oni.
V prvej súťažnej jazde dokázal Drotár stiahnuť neuveriteľných päť sekúnd z tréningových časov a dostal sa na časy formulových vozidiel. Teda nielenže ich napodobnil, ale dokázal ich aj pokoriť a v prvej jazde mu patril najrýchlejší čas. V tej chvíli zrejme László Szasz pochopil, že musí pridať a svoj čas zlepšil o ďalšie štyri sekundy, ktoré už boli pre Prešovčana nedosiahnuteľné. Absolútnym víťazom pretekov Slovakia Baba 2016 sa tak stal maďarský jazdec László Szasz na Reynarde Zytek pred Igorom Drotárom na Škode Fabia R5 a Věroslavom Cvrčkom na Škode Fabia S2000. Madrianovi sa napokon ušlo 4.miesto. Päticu najrýchlejších uzavrel Jozef Béreš ml.
V Slovenskom kopcovom pohári sa nič nezmenilo. Prvenstvo si aj tentokrát vybojoval Jaroslav Dubóczi na Seate Leon. Druhé miesto získal Patrik Purš na Honde Civic a tretie miesto Pavol Jajcay na Nissane Sunny.
Ako sme v úvode spomínali, kopčiarov čakajú ešte štyri kopcové zastávky. Tou prvou z nich bude 15. – 17. júla Dobšinský kopec, následne 29. – 30. júla Jankov vŕšok, 26. – 28. augusta Ostrá Lúka a 16. – 18. septembra poľský kopec Korczyna.
Priebežné hodnotenie MSR v PAV po Pezinskej Babe:
1. Igor Drotár 147b
2. Věroslav Cvrček 136b
3. Ján Miloň 102b
4. Peter Jureňa 100b
5. Tomáš Ondrej 91b
Priebežné hodnotenie SKP po Pezinskej Babe:
1. Jaroslav Dubóczi 118b
2. Pavol Jajcay 67b
3. Stanislav Krivák 58b
4. Marek Foldi 58b
5. Patrik Purš 45b
Zdenka Tamášová
Tento článok ste si mohli prečítať v čísle 07/2016 Rally-Sports magazine.
