Rally Jeseníky si pamätám už z minulého roku. Stáli sme v lese, pozorovali autá, mrzli a mokli…a vtedy som si povedala, že na tejto súťaži by som sa určite nechcela ani zviesť. Veď sa musí neskutočne šmýkať, na cestu kvôli silnému dažďu skoro nevidieť a je to celé veľmi nebezpečné. Prešiel rok a to čo som nemala ani trochu v pláne sa stalo skutočnosťou. Po premiére našej novej posádky Viki&Zdenka vo Vyškove, sme sa mali predstaviť aj v Jeseníkoch. Absolvovať ďalšie preteky s Viktorom, v Kite a v zázemí Sparrow Racing bola však skvelá výzva. Nevedela som sa teda dočkať.
Do Čiech som odchádzala vo štvrtok ráno. Košice a celé východné Slovensko bolo zahalené do dažďa, no Olomouc bol ako v inom svete. Príjemných 20 stupňov a slniečko nad hlavou pomohlo zameniť negatívne myšlienky za pozitívne. Práve v Olomouci ma mala vyzdvihnúť druhá posádka jazdiaca za Fifty-Fifty a odviezť niekam na „chatu“. K bližšej špecifikácii nášho ubytovania a popisu niekoho z dvojice Miro – Dan som sa nedostala, no verila som, že to nejako dopadne. Aj keď chalani nejakú hodinku meškali a začínala som si myslieť, že sa na mňa zabudlo, našťastie tomu tak nebolo. Prišli, vyzdvihli ma a odviezli do krásneho rodinného domčeka v Jindrichove, kde sme strávili ďalšie dve noci. Hotová romantika. Len tých -2 ráno nebolo práve najideálnejších, no nejako som to prekusla.
V piatok nás čakali obhliadky trate. Keďže s Mirom sme okrem obchodov stihli prebrať aj trate a minuloročné preteky, vedeli sme čo nás približne čaká. Pripravené boli štyri rôzne rýchlostky, ktoré sme v sobotu mali absolvovať dvakrát. Dokopy tvorili 67 kilometrov. Po prejdení všetkých sme skonštatovali, že najzaujímavejšou bude určite dvojka, pretože vyťahané kamienky na mokrej trati neveštia nič dobrého. Čas po obhliadkách sme strávili s Davidom Kvintom a Vlastom Mihalíkom, ktorí jazdia na Favorite a takmer celý svoj servis zvyknú nosiť v ňom. Nenároční a šetrní chalani :-). Možno by sme sa pri nich ani nezastavili na tak dlho, keby nás nepozvali na burčiak. Ja som sa samozrejme nechystala ani ochutnať, ale tentoraz bolo nutné prispôsobiť sa väčšine, ktorú navyše tvorili chlapi. Keď mi zahlásili, že ideme na večeru, to ma potešilo o niečo viac. Večerná partia chcela veľmi vidieť môj rozpis. Doteraz neviem čo sa im tak páči na krásnom slovenskom slove „šmýka“, no to ich úplne dostalo. Porovnanie rozpisu s Danovým bolo veľkou chybou. Vidieť naše P2 drž a jeho brzda P3 pre rovnakú zákrutu ma trochu zneistilo a začala som pociťovať prvé okamihy vnútornej nervozity. No našťastie vyspala som sa do ružova.
Tak prišla sobota ráno a šup do boja. Predtým sme si však museli vyskúšať interkom, ktorý nás vo Vyškove zradil. Konektor na mojej prilbe bol opäť proti tomu, aby ma Viki počul. Už minule sa s nami nepekne zahrával a tentoraz to mal v pláne znovu. Jedinou možnosťou tak bola výmena prilieb, čo sa ukázalo ako správna voľba. Interkom konečne fungoval a mohla som plniť úlohu spolujazdca tak, ako som bola zvyknutá. Do prvej skúšky sme vyrazili úplne v pohode, obaja sme si strážili svoju stranu auta. Viki šiel zo začiatku pekne na istotu, odskúšal či to šmýka alebo nie a postupne pridával, čo bola za dažďa perfektne zvolená stratégia. Keď sme dorazili do cieľa a uvideli, že nás čas je o 16 sekúnd lepší ako Kašparov, veľmi nás to potešilo. Ja síce nezvyknem jazdiť na čas a nesledujem ani súperov, no z tohto úspechu som bola naozaj nadšená, bola to moja prvá vyhratá skúška. Dvojku sme už naozaj išli na istotu a zbytočne neriskovali. Aj keď sme v nej skončili niekde vzadu, náš náskok bol stále dostatočne veľký a priebežne sme viedli.
V poradí smerom dole nás posunuli ďalšie dve rýchlostky, ktoré sme išli v pohodovom tempe. Do servisu sme prichádzali na druhom mieste za Kašparom. Zatiaľ, čo ja som návštevou WC zvolila stratégiu znižovania váhy, Viki spravil presný opak a posilil sa nejakým jedlom. Zhodli sme sa na tom, že to bol pravdepodobne dôvod, prečo sme do cieľa pretekov napokon nedorazili. V pekne rozbehnutej šiestej skúške sme totiž boli nútení odstúpiť. Videla som ako sa Viki snaží tlačiť na plyn, ale auto to ignorovalo. Keďže v prenajatom autíčku a ešte v kite je každý diel dostatočne drahou záležitosťou, radšej sme ho na najbližšej odbočke odstavili a zavolali Dávidovi. Ten bol sklamaný rovnako ako aj my. Súťaž sme mali totiž veľmi pekne rozbehnutú a ktovie ako by sme napokon skončili. Dávidovi chvíľu trvalo kým našiel problém, no keď usadol do auta a snažil sa s ním pohnúť, hneď vedel čo sa stalo. Odišla spojka. Pravdepodobne nezniesla Viktorovu ťažkú nohu po dobrom obede… Aspoň dostal ponaučenie, že na ďalších pretekoch musí menej radiť a jesť, aby sme závoďák nepreťažovali :-).
Preteky sa pre nás teda skončili predčasne. Boli sme z toho síce sklamaní, no mali sme na čo spomínať. A tešiť sme sa mohli aspoň z Mira s Danom, ktorí dorazili na druhom mieste v našej triede. Tí si zažívali svoje už od prvej rýchlostky, keď bol Miro pravdepodobne mierne mimo a zajazdil posledný čas v triede s minútovou stratou na nás. To ho však donútilo trochu sa prebudiť a pozíciu svojej posádky vylepšiť. Danove obľúbené „drž tooo“ sa Miro naučil dokonale vnímať a určite aj to mu pomohlo v ceste za pekným výsledkom. V poslednej skúške si konečne všimol, že chýbame vo výsledkoch a aj keď sa snažil pani zapisovateľku presvedčiť, že to nie je možné, napokon pochopil, že sme naozaj vypadli. Vďaka tomu sa s Danom posunuli na bronzovú pozíciu. V celkových výsledkoch však došlo ešte k jednému posunu. Na rampu napokon neprišiel Kašpar, a tak Miro s Danom skončili druhí. Škoda len, že sme sa na rampu nevošli obe naše posádky… teda v jednom prípade je to škoda, no v druhom som bola rada. Pretože s Danom sme mali stávku, že ak dôjdeme na bedni, pripijem si s ním slivovicou. Pre mňa ako abstinenta by to bolo dosť náročné premôcť sa, no napokon som na túto stávku pristála. Auto však rozhodlo, že piť sa nebude :-).
Pred nami je posledný pretek, ktorým je Vsetín. Zatiaľ nie je úplne isté či na ňom odštartujeme, ale veríme že áno. Viktorove prianie je sneh, ktorý by nám mohol zas trošku pomôcť k peknému výsledku, no hlavne aby ho tam manželka pustila…a mojím prianím je to isté, aby ho tam manželka pustila :-).
Text: zt
Foto: team
