Rally Krkonoše konečne na Ignise (a úspešne :-) )

0
624

Viac ako 600 kilometrov od môjho domova sa nachádza obec Vrchlabí, ktorá bola centrom diania Rally Krkonoše, štvrtého podniku Timeseal Majstrovstiev ČR v sprintrally. Naša posádka Dan & Zdenka na ňom konečne absolvovala svoju premiéru na Super 16tke a ja som rada, že som sa konečne dostala k zhrnutiu zážitkov z týchto pretekov :-).

Po dvoch mesiacoch čakania sa naša česko-slovenská posádka konečne dočkala zvezenia v Ignise. Svoju premiéru sme si „odbili“ na ďalekej Rally Krkonoše, no treba povedať, že ani tentoraz neprebiehalo všetko úplne podľa predstáv. Posledné dni pred pretekmi museli organizátori vzhľadom na nedávne záplavy riešiť úpravu trate, ktorá znamenala vynechanie dvoch rýchlostných skúšok a skrátenie trate. Aj keď nám bolo ľúto ľudí, ktorých povodne zasiahli, verili sme, že preteky budú aspoň v skrátenej podobe mimo zaplavených oblastí a tak sa napokon aj stalo. Keď už bolo jasné, že preteky sa predsa len uskutočnia, objavili sa problémy s autom. Proti nášmu štartu bolo čidlo na prevodovke, bez ktorého by bolo radenie rýchlostí a celé jazdenie veľmi komplikované. Na poslednú chvíľu sa však všetky problémy podarilo vyriešiť a my sme sa spolu s našou druhou tímovou posádkou, Miro & Dan, mohli vydať smerom na sever.

rally krko

Našu orientačnú schopnosť a aj trpezlivosť preverili piatkové obhliadky tratí. Itineráre totiž neboli napísane presne tak, ako by sme očakávali a pri hľadaní toho správneho smeru sme najazdili o pár desiatok kilometrov navyše. Zo začiatku som si pripadala naozaj ako blbá, lebo som mala problém dostať nás z jednej rýchlostky na ďalšiu. No keď sme neskôr videli, že niesme jediní, ktorí sa na kruhovom objazde točia dookola, pochopili sme, že chyba nebude v nás, ale niekde inde. V tej horúčave to nebolo nič príjemné, ale ten pocit, že už zajtra sa konečne zvezieme na ostro, nás „hnal“ ďalej. Večer nás čakal slávnostný štart na rampe a po ňom už zaslúžený relax pred náročným dňom. Vôbec nás netešili predpovede počasia, ktoré hovorili, že okolo desiatej hodiny ráno by malo začať pršať. Aj taká je však rally a nám teda neostávalo nič iné, len si počkať či sa predpovede naplnia.

V sobotu sme sa zobudili do pekného slnečného dňa a nad výberom pneumatík sme dlho rozmýšľať nemuseli- suché slicky. Pustili sme sa teda boja a prvé dve rýchlostky zvládli na istotu. Dan sa pomaly zžíval s autom a ja som hľadala to správne tempo na diktovanie. Potom však prišla na rad posledná skúška prvej časti. Pribúdajúce kvapky na čelnom skle už pred štartom nám neprinášali úsmev na tvári. Aj keď zo začiatku bola trať len vlhká, na šotoline sme lietali kade tade. V polovici rýchlostky prišiel prelom v podobe búrky. Zarosené okná, nestíhajúce stierače, kvapkajúca voda do vnútra auta cez vetracie okienko a neskutočne šmykľavý povrch, tým všetkým sme si museli prejsť, aby sme sa dostali až do cieľa. Podarilo sa nám to po viacerých krízovkách, no so stratou, ktorá znamenala koniec boja o prvé pozície. Na prvých dvoch miestach v našej triede sa totiž s veľkým náskokom usadili posádky, ktoré štartovali 20 minút pred nami ešte na suchej trati. Po prvej časti sme sa nachádzali na priebežnom treťom mieste so stratou jeden a pol minúty na druhú posádku a s rovnakým náskokom pred ďalšími súpermi. Nemali sme sa teda kam ponáhľať a podľa toho sme zvolili aj taktiku.

Do druhej časti sme obuli mokré pneumatiky, ktoré však neboli v najlepšom stave a museli sme ich teda pošetriť na najťažšiu poslednú skúšku. V nej sme trošku pridali a zajazdili o viac ako pol minúty lepší čas než v prvej časti. Svoju stratu sme trochu stiahli, náskok zvýšili a do cieľa teda prišli na krásnom 3. mieste v triede 5 a 19. v absolútnom poradí. Za nami i pred nami sa vo výsledkoch nachádzajú vozidlá Subaru Impreza, a tak sme celkom spokojní, aj keď… ktovie, čo by bolo, keby… :-). Naša druhá posádka Miro Kadlec s Danielom Janalíkom vyhrali pohárovú triedu SA2 a naša radosť sa tak teda ešte zvýšila. S mojím Danom by nás mala najbližšie čakať Rally Kostelec. Po zhliadnutí našich onboardov na mediasporte viem, v čom sa musím zlepšovať a verím, že Danovi tak prinesiem ešte väčšiu spoľahlivosť a spokojnosť. Chcem ho však pochváliť za perfektnú prácu, ktorú si na Krkonošiach odrobil. Bola to naozaj paráda sledovať, ako s tým autom bojuje :-). Napokon ďakujeme združeniu Fifty-Fifty, za ktoré sme štartovali, tímu Sparrow Racing za prípravu auta a všetkým, ktorí nám držali palce.